Behanie nástrojom pre debordelizácia myšlienok

Za pravidelným počínaním si každého z bežcov stojí iná príčina. Najčastejšie sú to tieto:

- Udržanie si, alebo zvýšenie fyzickej kondície

- Redukcia hmotnosti našej telesnej schránky

- Závislosť na endorfínoch

- Odpojenie hlavy od každodenních starostí

Nižšie sa s Vami podelím o svoje skúsenosti zo spomenutých bodov. Sám to nazývam Debordelizácia hlavy či Upratovanie mozgu.

     Pretože žijeme v dobe, keď je človek denne vystavený veľkým porciám stresu a malým porciám odpočinku, tak je jasné, že táto nerovnováha sa skôr alebo neskôr niekde negatívne prejaví. Počnúc nepríjemnými stavmi, bolesťami hlavy, podráždenosťou a končiac úzkostnými stavmi až depresiami. Existuje veľa ciest, ako udržiavať v hlave akúsi pomyselnú rovnováhu, ale tú si každý musí nájsť sám. Nech to bude rozjímanie v lese, zatvorenie sa v tichej miestnosti, počúvanie obľúbenej hudby, pospevovanie si obľúbenrj mantry alebo športového vyžitia. Ja sám mám skúsenosť s každou s vyššie uvedených možností a myslím, že fungujú všetky, len každá trochu inak. Čo sa športového vyžitia - behanie týka, musím povedať, že na mňa samého pôsobí veľmi zaujímavo. Podotýkam, že som začiatočník a maximálnym výkonom bol beh na 10km v čase, ktorý nestojí za zverejnenie. Najťažšie je odhodlať sa, obuť topánky a vyraziť. Po prvých pár metroch kedy sa snažím prehryznúť počiatočné nechuť pochopím, že rovnako nemá cenu to vzdať a pokračujem ďalej. Zhruba po piatich sto metroch mi kolotoč otázok v hlave (práca, zdravie, peniaze, domácnosť atď ..) začne spomaľovať, až nakoniec zastaví úplne a jediné na čo sa hlava začína sústrediť je, ako dýcham, ako došľapujem, ako rýchlo bežím. V ďalšej fáze, kedy už tieto činnosti vykonávam automaticky, začnem pozorovať dianie okolo seba. Ako napríklad cestu po ktorej bežím, spev vtákov, počasie a ďalšie bežné veci. Zároveň si občas spomeniem na niektorý z každodenných problémov, ale zdá sa mi podstatne menší než som si pôvodne myslel. Zhruba po dvadsiatich minútach sa mi začne vkrádať do hlavy zvláštny pocit radosti, ktorý sa drží až do konca behu. Najspokojnejší som po dobehnutí, kedy viem, že námaha je za mnou, užívam si ten pocit odpočinku, tým myslím odpočinku duševného, kedy si uvedomím, že tie takmer nekonečné negatívne myšlienky sú len nepodstatné bludy a nič zásadné neznamenajú. Ideálnym pomocníkom, aspoň pre mňa je obľúbená hudba v slúchadlách, ktorá pomôže hlavu odpojiť ešte o niečo skôr. Výsledkom zhruba 30 minútového behu je to, že po zvyšok dňa sa cítim oddýchnuto a teraz nehovorím o telesnej schránke, ale duševne. Mám pocit, že som si v hlave urobil poriadok. Jedné, čo ma po dobehnutí štve, je to, že si hovorím, že som mohol ešte chvíľku bežať, ale to je zakaždým a preto nabudúce pobežím zase o kúsok ďalej.